Naozaj sa vaše peniaze v banke zhodnocujú?

Vo väčšine bánk dostanete za svoje peniaze na bežnom účte úrok 0-0,03% % ročne. Ak máte svoje úspory na termínovanom vklade, tak najvyšší úrok získate v súčasnosti pri viazanosti 5 rokov a je to 1,3% ročne. Inflácia sa pohybuje podľa Štatistického úradu SR za posledné 2 roky okolo 2,5%.

Čo to v reálnom živote znamená?

Ak mám v banke na bežnom účte 1.000€ s úrokom 0%, tak po 5-tích rokoch bude reálna hodnota „vďaka inflácii“ iba 881 €. Poplatky za vedenie účtu neberiem do úvahy, lebo účet ako taký potrebujeme na platby, prevody a podobne. Viackrát sa mi stalo, že klient mal na bežnom účte aj niekoľko desiatok a dokonca aj stoviek tisíc EUR. Pri vyšších sumách je to už na prvý pohľad zlé. Suma 10.000 € sa po 5-tích rokoch scvrkne na 8.811 €. Ak patríte medzi bonitnejších klientov, tak z vašich 100.000 € bude po 5-tích rokoch 88.110€.

Ak máte peniaze na termínovaných vkladoch a odrátate daň 19%, tak na tom budete o málinko lepšie, ale v oboch prípadoch máte reálne garantovanú stratu ak rátame aj s infláciou, čo by sme vždy mali.

Teraz si predstavte, že na vkladových produktoch majú Slováci 71% všetkých svojich peňazí, čo je viac ako 31 miliárd EUR a z toho je viac ako 24 miliárd na bežných účtoch (zdroj NBS).

Kedy a na čo je bežný účet a termínovaný vklad rozumné riešenie.

Na bežnom účte by ste mali mať peniaze na bežný život, teda na potraviny, bývanie, naftu, školu, poistky, mobil, internet a podobne a krátkodobú rezervu pre prípad, že sa pokazí auto, práčka, osloví vás last minute dovolenka v Grécku, proste pre prípad neočakávaných výdavkov. Štandardne sa odporúča mať krátkodobú rezervu vo výške 3-6 násobku bežných mesačných výdavkov. Z mojej praxe 3 násobok vo väčšine prípadov úplne postačuje ak nechceme aby na účte zostávali zbytočne peniaze, ktoré na 99% nebudeme potrebovať použiť.

Ak vieme, že v dohľadnej dobe (napríklad do 1-2 rokov) budeme potrebovať peniaze na konkrétny zámer ako napríklad kúpa auta, rekonštrukcia kuchyne a podobne, tak túto sumu môžeme presunúť na termínovaný vklad. Cieľ teda bude mať peniaze „po ruke“ a zmierniť aspoň o niečo negatívny dopad inflácie. Strata tam bude, ale nie veľká. Znovu platí, že na termínovanom vklade (ak vôbec), by mali byť iba peniaze s ktorými mám konkrétny zámer a kratšom časovom období.

Niektorí ľudia vidia pri vkladových produktoch pridanú hodnotu kvôli zákonnej ochrane vkladov do 100.000 €. Áno, je to pravda, ale je dobré vedieť pár súvislostí a informácií, lebo nie je to úplne automatické, že ak by banka „skrachovala“, tak Fond na ochranu vkladov vám do 100.000 € hneď vyplatí vaše vklady. Trocha som sa tomu venoval v tomto článku.

Dobrá správa je, že existuje vhodná alternatíva

Aj pri kratších časových horizontoch môžu byť vhodnou alternatívou niektoré realitné a dlhopisové fondy. Je to téma na osobitný článok, ne rád by som to dnes zúžil na dva fondy o ktorých už som raz písal, lebo opäť prebieha do 30.10. kampaň. Táto možnosť je teda časovo obmedzená, ale možno práve pre vás môže byť zaujímavá.

Pri očakávanom zhodnotení okolo 3% ročne prebieha kampaň Prvej Penzijnej na vybrané fondy, z ktorých vyberiem dva, ktoré zaraďujem do portfólií klientov v prípade, že to korešponduje s ich cieľom, očakávaním a investičným profilom.

Prvým fondom je Realitný fond Prvej Penzijnej, ktorý má aktuálne v správe 760 mil. €. Realitné fondy investujú ako aj názov napovedá do realít, najmä do nehnuteľností a majetkových účastí v realitných spoločnostiach.

Druhým fondom je Stabilný fond Prvej Penzijnej, ktorý má aktuálne v správe 44 mil. €. Tento fond má síce krátku históriu, ale mal by viac menej kopírovať podkladové portfólio fondu J&T bond, ktoré je zamerané najmä na projekty skupiny J&T.

V oboch prípadoch sa zhodnotenie pohybuje okolo 3% ročne už po odrátaní správcovského poplatku.

Pre istotu, to zdôrazním ešte raz, že Realitný a Stabilný fond Prvej Penzijnej nespomínam preto, že by som ich nejako preferoval, ale najmä preto, lebo aktuálne prebieha od 30.10.2019 akcia na investovanie do týchto fondov BEZ vstupného poplatku, čo znamená, že hneď pri vstupe ušetríte 1, alebo 1,5% (obvyklé poplatky pri týchto fondoch), čo môže byť zaujímavé pre niektorých konzervatívnejších investorov, ktorí chcú investovať na kratšie obdobie a hneď pri vstupe ušetria 1, alebo 1,5%.

Ak chcete vyťažiť z týchto fondov maximum, tak musíte dodržať minimálnu dobu investície, ktorá je pri Realitnom fonde 2 roky a pri Stabilnom fonde 1 rok. Ak by ste peniaze vyberali skôr, tak budete platiť výstupný poplatok, ktorý je pri oboch fondoch 1%. Stačí teda podržať investíciu aspoň o jeden kalendárny deň dlhšie a ušetrili ste ďalšie 1%.

Simulácia 5 a 10 rokov (použité reálne historické zhodnotenie fondov, ročná inflácia 2,5%)

Ak máte voľné peniaze na 5 a viac rokov.

Pri dlhšom investičnom horizonte, teda dobe na ktorú môžete, alebo chcete investovať je vhodné časť investície smerovať aj do akciových fondov, ktoré sú síce viac volatilné, čo znamená, že sú citlivejšie na dianie na finančných trhoch a teda zažívajú rýchlejšie a väčšie poklesy, ale platí to samozrejme aj opačne, teda aj dlhšie a rýchlejšie nárasty. V prehľade vyššie sú pre ilustráciu uvedené tri individuálne portfólia. Rozdiel medzi nimi je vo veľkosti akciovej zložky.

Klienti sú často z banky zvyknutí, že téma je iba KOĽKO a NA AKO DLHO. Ja osobne preferujem iný prístup. Tieto informácie ma samozrejme tiež zaujímajú, ale podľa mňa je ešte viac podstatné prečo chce klient investovať, aké má očakávanie a prečo ho má. Kedy bude peniaze reálne potrebovať a na aký účel.

Podľa detailov, ktoré si povieme potom individuálne pristupujeme k návrhu riešenia. Na Slovensku máme na výber z viac ako 1300 fondov z celého sveta, od dlhopisový, akciový, realitných, zmiešaných fondov až po indexové pasívne ETF fondy. Je naozaj z čoho vyberať a verím, že pre každého klienta existuje vhodné riešenie.

Čo bránilo klientom investovať predtým ako sme sa stretli a prečo s investovaním už takmer všetci začali.

Investovanie sa stáva čoraz viac bežnou súčasťou finančného portfólia aj bežných slovenských domácností podobne ako je tomu v Západnej Európe. Moja kancelária má v komplexnej spolupráci cca 300 klientov. Keď sme spoluprácu začínali, tak si dovolím tvrdiť, že priame investovanie (pravidelné, alebo jednorazové) malo možno 5%, čo je 15 klientov. Aktuálne má investičný účet otvorených viac ako 90% mojich klientov a mám pod správou viac ako 3 mil EUR. Toto číslo majetku pod správou každý mesiac narastá, lebo takmer každý z týchto klientov má pravidelnú investíciu. Takmer pri všetkých klientoch to býva veľmi podobné a opakujú sa najčastejšie dva scenáre.

Prvý najčastejší scenár je, že klienti investovaniu nerozumejú, nikdy sa o to nezaujímali, nevedia ktoré informácie si v obrovskom množstve možností na internete vybrať, nevedia ako začať a kvôli opatrnosti a obavy z rizika to radšej nechali odložené bokom a peniaze nechávali na bežnom účte, termínovanom vklade, alebo z pohľadu ekonomickej výhodnosti podobných produktoch. Druhý scenár je menej častý, ale o to horší, lebo má trpkú príchuť. Klient už má skúsenosť s investovaním, ale negatívnu, lebo o časť peňazí prišiel. Vo väčšine prípadov sa jednalo o investovanie, ktoré mu ponúkli v banke. Tým nechcem povedať a ani naznačiť, že investovanie cez banku je automaticky zlé, len z mojej skúsenosti to vo väčšine prípadov zle, alebo prinajmenšom nie veľmi dobre dopadne.

Dôvod je jednoduchý a pochopiteľný. Robil som niekoľko rokov riaditeľa v poisťovni, tak viem pomerne dobre ako tieto modely fungujú. Zámerne to pre lepšie pochopenie vysvetlím zjednodušene. Banky majú obchodné plány, ktoré sú v konečnom dôsledku rozdelené medzi pracovníkov na pobočkách. Tí dostanú predpísané koľko musia za daný mesiac, alebo kvartál otvoriť účtov, podpísať hypoték, založiť investičných účtov..... Čísla nepustia a ak chcete dostať aj výkonnostnú odmenu, ktorá je obvykle pohyblivou čiastkou výplaty, tak proste musíte predávať, čo máte v pláne zhora. Ku tomu môžete dostať databázu klientov na cross-sale, teda klientov, ktorým ležia peniaze na bežnom účte a môžete/máte ich osloviť na investície. Keďže v banke na vás nemajú dostatok času, lebo za vami stoja ďalší dvaja ľudia, ktorí niečo potrebujú riešiť, tak dostanete iba základné informácie. Spoliehate sa na odbornosť a kompetenciu pracovníka, veď je to bankár a tak podpíšete. Pri prvom, alebo druhom poklese investície klienti väčšinou peniaze vyberú, lebo sa boja ešte väčšieho prepadu a straty väčšej sumy peňazí. Časť problému je tiež, že nie vždy je pracovník banky úplne kompetentný a investíciám nerozumie. Vie toho viac ako klient, ale málo na to aby radil.

Viackrát som to zažil osobne keď som sa v banke rozprával na tému investovanie. To, že niekto robí v banke neznamená automaticky, že rozumie investovaniu, lebo pár hodín školení z vás neurobí automaticky odborníka. Ja sám o sebe netvrdím, že mám všetku múdrosť sveta a viem o investovaní všetko, len to robím dostatočne dlho, neklamem, hovorím s klientmi otvorene, vysvetlím súvislosti, princípy, poplatky, jednoducho všetko čo by klient mal vedieť a čo je dôležité, všetko vysvetlím ľudskou rečou bez odborných výrazov a „omáčok“, tak aby klient naozaj rozumel a chápal. Vždy investovanie začíname až vtedy ak je s tým klient vnútorne stotožnený, rozumie čo ideme robiť a je pripravený na scenáre, ktoré budú počas investovania prichádzať, teda rasty aj poklesy.

Napíšte mi.

Napíšte mi krátku správu ak by ste chceli začať investovať, alebo už investujete a chceli by ste prehodnotiť/skontrolovať svoje investície. V prípade, že by ste chceli využiť aktuálnu kampaň Prvej Penzijnej, tak to v správe spomeňte. Asistentka, alebo ja vás budeme v krátkom čase kontaktovať.

Meno a Priezvisko

Email

Telefón

Najbližšie okresné mesto

Správa

Viete že bežný účet a termínovaný vklad peniazom škodí?